Bohdanjaro - Tumblr Posts
"Traja pátrači", "Nesvätá trojica", "Tří tajtrlíci", "Terrible trio" alebo notár Matej Barbarič, kapitán Joachim Stein a seržant (na začiatku knihy kaprál) Bohdan Jaroš z jedinej Ďurovej nefantasy série. Autor - Martina "Agama" Zrostlíková
Zubatý tesák???
V Lese prízrakov sa človek dočíta, že Jaroš si dal svoj tesák predĺžiť a doplniť o zuby na hrane oproti ostriu. Veľmi efektné. Má to však aj nejakú obdobu v histórii?
Má.
Tuná exemplár datovaný do plus mínus 1550 pochádzajúci z Nemecka.
Jagdschwert je nemecký výraz pre lovecký meč, ktorý býval používaný na dorážanie ulovených zvierat (načo plytvať ďalším strelivom). Tento typ býval niekedy vybavený práve pílkou na protiostrí. Okrem jagdschwertu sa možno stretnúť ešte s sauschwertom (na diviaky), alebo hirschfängerom (na srnce).
Tento dizajn pretrváva aj do ďalších storočí a nachádzame ho aj na zbraniach z cárkeho Ruska 19. storočia.
Pionierske meče sú už ale ťažšie než hybké tenké tesáky, messery a falchiony z raného novoveku.
Zuby sa hodia na rezanie vďaka väčšej brusnej ploche. Pri boji je však spoľahlivejšia hladká čepeľ, keďže zúbkovanie je ako stvorené na zasekávanie a rýchlejšie sa otupuje.
Steinovo koleno
Chudáčisko, schytal tureckým šípom do nohy a odvtedy kríva, s každou novou knihou horšie. Začína to byť kritické. Človek si oň robí starosti.
A potom človek otvorí Ztracené dějiny Prahy od Františky Vrbenské a Karla Dudka a tam sa dočíta, že neslávne známy alchymista a médium magister Edward Kelley (áno, ten hajzlík z Císařova pekaře a pekařova císaře bol skutočný)...
...hopsal okolo na takejto hračke.
Dámy a páni, myslím, že je to jednoznačné. Steinovi treba opornú ortézu.
A Jaroš, ktorý si čas od času upravuje a ešte aj vytvára celkom vlastné mučiaco-operačno-odomykacie nástroje by mohol byť ten pravý na jej zhotovenie.
Niečomu je na stope...
Autor - Lucia Húšťavová
Detektívne koláže 1 - Joachim Stein 2 - Matej Barbarič 3 - Bohdan Jaroš
Zdroj - Ďuro Červenák Fans na facebook.com
Len aby nechceli, aby si nejaký pohreb šiel odbaviť.
(Pre hrsť dukátov, kapitola 11, strana 146)
Černovir: Pokiaľ sa ťa niekto pýta prečo si v pohrebnom a kto zomrel, no ty si sa len obliekol do čierneho, obzri sa po miestnosti a zahlás: "Ešte som sa nerozhodol."
Zvyčajne to zaberá.
Your funny bone
The funny bone is actually not a bone at all—it’s just a playful name for your ulnar nerve, a huge nerve that runs on the back of your elbow. This nerve sits next to the bone in your upper arm called the humerus. (That’s where the “funny” name comes from.) Since there’s barely any padding to protect the ulnar, the nerves fire off more easily when the area is hit. “Nerves are composed of different fibers, some of which respond to touch, and some of which respond to pain,” says Dr. Spiel. You guessed it: Your brain interprets a funny bone blow as intense pain. And because the nerve also sends signals in the other direction, towards your hand, you might feel pain all the way through to your fingers, too, Dr. Spiel explains.
Bohdan, ty jeden nerd do anatómie... Nielen, že sa mu vŕtaš v kĺbe, ty mu do slova a do písmena brnkáš na nervy.
Seržant Jaroš (chladné zbrane) a kapitán Stein (pušný prach). Ikonky zahrnuté. Rozhovor by som datovala niekam medzi Diabla v zrkadle a Anjela v podsvetí.
I think we, as a civilisation, should go back to fighting our wars with swords and bows. i think it would make the world a lot better.
Z arzenálu interpersonálnych zručností Bohdana Jaroša.
“kill them with kindness” wrong. ceaseless watcher gaze your eyes upon this wretched thing👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️
Milosrdenstvo sa hodí hlavne na jeho obojručné stínadlo, keďže najrýchlejšia a najmenej potupná smrť. Ale on potom "rárohu" odložil a dorážal ľudí kadečím, takže hypoteticky by sa dalo aj na tesák aj na dýku. Ozaj... Nie je to náhodou misericordka, teda oficiálne milosrdka (milosMrTka)? Ja som tesák raz pomenovala "Zubatá". A známa zas "rárohu" pomenovala "Ťažká odplata".
“kill them with kindness” wrong. ceaseless watcher gaze your eyes upon this wretched thing👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️
Magdaléna: Usmíváš se. Co se přihodilo?
Joachim Stein: Copak se nemohu usmívat jen tak?
Bohdan Jaroš: Notář před chvíli zakopl a spadnul ze schodů.
Fanfiction
Someone felt dire need to have captain take care of that pale scrawny stray and came up with some situation.
And sometimes they might be able to tell the difference, but...
A) That does not make unease and tension go away and so they insist on distance.
B) They don't have a smoking clue how to receive it.
Maybe it leaves them numb and at loss of reciprocal response. Maybe it goes further and something in them rises irrate and defensive, like a nausea cramping your stomach when you, a lactose intolerant, drink a bit of milk.
The very care and gentleness seem revolting, puts them on spot and unbalances. It is wrong to accept, or they're gonna ruin it at some point, they will have to bend backwards and it will chafe, it doesn't make sense, or thousand other things. They are unlikable, undeserving, dangerous, let-downs, deceivers, also not interested in getting indebted and tied up in expectations. To them this affectionate offer is more of a demand or annoyance. Beside being callous and indifferent by nature (yes, that exists), this reaction, especially distress, can be result of distant to neglectful or alternatively too intrusive upbringing. Of having to self-sooth and/or being always the bad one. Parents and kids too different from each other. Or too similar. And possibly too haragued by external circumstances, possibly being in some funk. Avoidant attachment style, but more extreme version. Maybe waaay more extreme version. Shelter dogs give fearful-avoidant vibe which is wack to deal with by the way. And this is more stable, but might be approaching the tresshold of f-a.
And someone might grow up in such a household and still become a fairly open affectionate individual (there are genes, other close relationships, out-of-home environment, one's status/place in the world, strong formative experiences, later finding really compatible company...). And someone else might become really closed off. Combination with brain wiring and biochemistry of not average variety can spice things up too.
And some might crave it deep down, but the push-pull between reawakend yearning and deep-entrenched protective counter-reaction is akin to very seams of one's self being ripped apart.
And some others might be divorced from it to the point of permanent aloof state. They are as good as feral. Not rabid (at least not neccessarily). But feral all the same.
i love when characters get angry when they're frightened. shelter dog characters. i love when they bite, not able to tell the difference between a hand that feeds and a hand that strikes. there is no difference. a hand is a hand is a fist. i love characters that are deemed unadoptable. unlovable.
and i love when someone loves them. i love when someone sits with them, patient. they don't flinch at the snarling and snapping. they're not trying to fix it—there's nothing to be fixed. this is you, all of you, and ill wait. because one day, one day you'll take the treat. go on, draw my blood. spit and curse and rage. you're safe with me. one day, you'll feel safe with me.
A aby som to zakotvila v texte...
(Krv prvorodených, kapitola 15, strana 208)
Niečo mi hovorí, že to "vždy som tušil" sa aj prejavovalo dávno predtým, než Bohdan zdrhol k armáde. Že ak aj to o posadnutí démonom zaznelo nahlas až toho dňa v Daliborke, náznaky podozrenia viseli v ovzduší ako pach rozkladu po celú dobu. A Bohdan počul nevyslovené, vyrastal s tým, že nielen, že celý ich dom je na cti znížený, ale on sám je čiernou ovcou ešte aj na takom mieste. Že otec v ňom vidí to, čo v kriminálnikoch, ktorým pri dotieravom výsluchu mliaždia prsty, pred hučiacim pohŕdavým davom trhajú kusy tela a lámu kosti. A potom sa toto podozrenie v noc jeho úteku zjavne potvrdilo.
Čo za dieťa Bohdan bol a presné pomery života v katovni poznajú len Jarošovci a možno tamojšia čeľaď.
Stein vie len toľko, že Bohdan neznáša cudzie dotyky, je poctivý pobočník, no nesie si so sebou temnú minulosť a jeho otec, ktorý o svojom synovi verejne vyslovil niečo takéto, sa ho na konci pražského prípadu definitívne zriekol. To považuje za natoľko vážnu vec, aby notárovi oznámil, že aj napriek morovej nákaze ostávajú v Prahe, kým sa Bohdan nevylieči, pretože sú jeho jedinou rodinou (Krv prvorodených, strana 261). Niečo, čo považuje za posvätné (Krv prvorodených, strana 57).
Stein má zopár vlastných zaujímavých skúseností.
(Anjel v podsvetí, kapitola 14, strana 183-4)
Okrem toho, že aj Václav Jaroš sa po smrti manželky odmietal oženiť, až kým nestretol Markétu (Krv prvorodených, strana 221)... Máme tu ďalšieho strohého prísneho otca. Stein tiež z domu odišiel a pridal sa k armáde, akurát menej dramaticky - kvôli žene, ktorá ho nechala pre jeho vlastného brata (Anjel v podsvetí, strana 145) a nie pre neúmyselné zabitie. Odvtedy sa s príbuznými stretol len pár krát. Rodná rodina bola trochu bezútešná (Anjel v podsvetí, strana 144). Tá, ktorú si on sám založil s Magdalénou (a náramne by ma zaujímalo, ako sa zoznámili) je podstatne harmonickejšia. A potom ju trocha rozšíril, keď vyhlásil, že pri pohľade na Bohdana má tak trocha pocit, akoby sa díval na syna (Les prízrakov, strana 186).
Myslím, že sa v ňom trocha vidí. Že mu chce dať to, čo sám tak celkom nemal. Že sa rozhodol byť tým, kto trpezlivo sedí vedľa vrčiaceho hafana z útulku. Chce ho nejako meniť? Záleží mu na istých štandardoch, no snaží sa mať pochopenie a vedľa notára a teraz už seržanta sa aj stal o niečo pružnejšie zmýšľajúcim človekom.
Ale Bohdan má na to trochu iný názor. Cue ťahanice v Kremnici.
i love when characters get angry when they're frightened. shelter dog characters. i love when they bite, not able to tell the difference between a hand that feeds and a hand that strikes. there is no difference. a hand is a hand is a fist. i love characters that are deemed unadoptable. unlovable.
and i love when someone loves them. i love when someone sits with them, patient. they don't flinch at the snarling and snapping. they're not trying to fix it—there's nothing to be fixed. this is you, all of you, and ill wait. because one day, one day you'll take the treat. go on, draw my blood. spit and curse and rage. you're safe with me. one day, you'll feel safe with me.
Tak... S textom jeho vzhľad v rozpore nie je. "úzka tvár, ktorej bledosť ešte zvýrazňovali čierne vlasy po plecia" (Mŕtvy na Pekelnom vrchu, kapitola 2, strana 18) "V štíhlom tele sa skrývala nečakaná sila." (Mŕtvy na pekelnom vrchu, kapitola 18, strana 228) Je to obálka k prvej knihe, ale pomôžem si ešte jedným popisom z druhého dielu. "Václav Jaroš vyzeral celkom inak, ako šľachtic či vážený mešťan. Ostro rezaná tvár, prenikavé oči, upravené fúzy, špicatá prešedivená briadka. Postava štíhla, priam šľachovitá, výškou ani celkovou Robustnosťou sa nemohla rovnať Steinovi." (Krv prvorodených, kapitola 4, strana 57) Uberte z popisu Bohdanovho otca nejaké to desaťročie a máte obstojného twinka. Samozrejme, obgeneračná dedičnosť a genetický materiál od matky to mohol posunúť inam, ale každopádne je viac než slušná šanca, že podedil takýto nejaký vzhľad. Mohla by z neho väčšmi ísť hrôza? Možno. Lenže ťažko takto so zopár pixelmi. Ale čo s textom v rozpore je, je tá absencia tesáku so strašidelne zahnutou čepeľou, ktorá Bararičovi pripomínala pohanský obetný nôž, a neslávne známej obojručnej rárohy bez ozdôb. Tá dýka na boku síce do arzenálu patrí tiež, ale rozhodne si ju nemožno zameniť s ani jednou z vyššie zmienenej výzbroje. To ma aj trochu škrie. A kým pozlatený kutáč svoj priestor dostal, po tešínke ani vidu ani slychu.
Ešte by sa dalo obúvať do odevov, že nie sú dobové, ale tak minimálne zachytávajú charakter - Stein JE ako šerif z divokého západu, hoci je to rytier z osmanských vojen. Barbarič JE ten s okružím a najvyštafírovanejší, hoci taliansky dublet a meštianske črievice z konca 16. storočia nevyzerali ako mušketierska paráda so širokými rukávmi a jazdeckými čižmami z 30-ročnej vojny. Jaroša ani neviem zaradiť, lebo to vyzerá na niečo medzi kamizolou a wamsom prekryté niečím kabátikovitým, ale JE tak trochu ako havran, takže to má výpovednú hodnotu. A všetci traja sa od seba nejak líšia.
oni z Jaroša spravili twinka??? 😭
Pre tých, ktorých traumatizovala oficiálna obálková ilustrácia... :D Jeden drsný Jaroš v ukážkových širokých bohaviciach, úzkorukávovom dublete s jerkin vestou, mečiskom, tesákom a torbou, v ktorej skrýva puzdro s nástrojmi. Nie som si úplne istá uhlom z ktorého vidíme tvár v kombinácii s tým, koľko vidíme z temena jeho hlavy a som toho názoru, že chudý mladík by mal mať trochu menšie telo v pomere k hlave, ale rozhodne to má niečo do seba a pôsobí vcelku odstrašujúco a apaticky.
Autor - Martin "Cuco" Luciak
Zubaté tesáčiky, koho mi to len pripomínajú…
A tento zas Roganuje.
Autor kartičky - eaterbuf Autor obrázku - Michal Ivan
tento cápek Jarošuje
WILLIAM MOORE DAVIS