Joachimstein - Tumblr Posts

"Traja pátrači", "Nesvätá trojica", "Tří tajtrlíci", "Terrible trio" alebo notár Matej Barbarič, kapitán Joachim Stein a seržant (na začiatku knihy kaprál) Bohdan Jaroš z jedinej Ďurovej nefantasy série. Autor - Martina "Agama" Zrostlíková

V podstate pôstne jedlo. :D

Steinovo koleno

Chudáčisko, schytal tureckým šípom do nohy a odvtedy kríva, s každou novou knihou horšie. Začína to byť kritické. Človek si oň robí starosti.

A potom človek otvorí Ztracené dějiny Prahy od Františky Vrbenské a Karla Dudka a tam sa dočíta, že neslávne známy alchymista a médium magister Edward Kelley (áno, ten hajzlík z Císařova pekaře a pekařova císaře bol skutočný)...

...hopsal okolo na takejto hračke.

Dámy a páni, myslím, že je to jednoznačné. Steinovi treba opornú ortézu.

A Jaroš, ktorý si čas od času upravuje a ešte aj vytvára celkom vlastné mučiaco-operačno-odomykacie nástroje by mohol byť ten pravý na jej zhotovenie.

MB - "Svoj facebookový status som si zmenil na "Je to komplikované". JS - "Kvantová fyzika je komplikovaná. Vy ste len kurevník."

Platilo samozrejme len do Vlka a dýky. Hoci ktohovie, či sa nezlomí pod tlakom dlhého odlúčenia, alebo po vyprchaní počiatočnej zaľúbenosti. Každopádne on a Agátka sú spolu podarení a budem im držať palce.

Detektívne koláže 1 - Joachim Stein 2 - Matej Barbarič 3 - Bohdan Jaroš

Zdroj - Ďuro Červenák Fans na facebook.com

Len aby nechceli, aby si nejaký pohreb šiel odbaviť.

(Pre hrsť dukátov, kapitola 11, strana 146)

Černovir: Pokiaľ sa ťa niekto pýta prečo si v pohrebnom a kto zomrel, no ty si sa len obliekol do čierneho, obzri sa po miestnosti a zahlás: "Ešte som sa nerozhodol."

Zvyčajne to zaberá.

Ale Boh vás chráň, ak sa mu pokúsite naznačiť, že patrí do starého železa.

Koľko máte rokov, pán kapitán?

Stein: Viac než dosť.

Seržant Jaroš (chladné zbrane) a kapitán Stein (pušný prach). Ikonky zahrnuté. Rozhovor by som datovala niekam medzi Diabla v zrkadle a Anjela v podsvetí.

I think we, as a civilisation, should go back to fighting our wars with swords and bows. i think it would make the world a lot better.

A mne sa do cesty priplietla ešte takáto s anjelom! :D Zo zbierky vo Frýdlantskom zámku.

Bone and pearl mounted wheel-lock tschinke, Silesia, 17th century

from Czerny's International Auction House

Magdaléna: Usmíváš se. Co se přihodilo?

Joachim Stein: Copak se nemohu usmívat jen tak?

Bohdan Jaroš: Notář před chvíli zakopl a spadnul ze schodů.

Fanfiction

Someone felt dire need to have captain take care of that pale scrawny stray and came up with some situation.

Áno, aj traja tajtrlíci sa s tým potýkali... (Anjel v podsvetí, kapitola 13, strana 176)

Haluz je, že toto isté je aj v angličtine so slovami "cock" a "rooster". A u nás to schytali aj vtáci ako takí, ale zachovali si primárne pôvodný význam. Čo to len je s tými operencami? :D Ďalšie podarené miesta...

Proč jsem se musela dozvědět o existenci Kokotských rybníků ve tři čtvrtě na jednu ráno když jsem otevřela instagram story mojí sestry

And sometimes they might be able to tell the difference, but...

A) That does not make unease and tension go away and so they insist on distance.

B) They don't have a smoking clue how to receive it.

Maybe it leaves them numb and at loss of reciprocal response. Maybe it goes further and something in them rises irrate and defensive, like a nausea cramping your stomach when you, a lactose intolerant, drink a bit of milk.

The very care and gentleness seem revolting, puts them on spot and unbalances. It is wrong to accept, or they're gonna ruin it at some point, they will have to bend backwards and it will chafe, it doesn't make sense, or thousand other things. They are unlikable, undeserving, dangerous, let-downs, deceivers, also not interested in getting indebted and tied up in expectations. To them this affectionate offer is more of a demand or annoyance. Beside being callous and indifferent by nature (yes, that exists), this reaction, especially distress, can be result of distant to neglectful or alternatively too intrusive upbringing. Of having to self-sooth and/or being always the bad one. Parents and kids too different from each other. Or too similar. And possibly too haragued by external circumstances, possibly being in some funk. Avoidant attachment style, but more extreme version. Maybe waaay more extreme version. Shelter dogs give fearful-avoidant vibe which is wack to deal with by the way. And this is more stable, but might be approaching the tresshold of f-a.

And someone might grow up in such a household and still become a fairly open affectionate individual (there are genes, other close relationships, out-of-home environment, one's status/place in the world, strong formative experiences, later finding really compatible company...). And someone else might become really closed off. Combination with brain wiring and biochemistry of not average variety can spice things up too.

And some might crave it deep down, but the push-pull between reawakend yearning and deep-entrenched protective counter-reaction is akin to very seams of one's self being ripped apart.

And some others might be divorced from it to the point of permanent aloof state. They are as good as feral. Not rabid (at least not neccessarily). But feral all the same.

i love when characters get angry when they're frightened. shelter dog characters. i love when they bite, not able to tell the difference between a hand that feeds and a hand that strikes. there is no difference. a hand is a hand is a fist. i love characters that are deemed unadoptable. unlovable.

and i love when someone loves them. i love when someone sits with them, patient. they don't flinch at the snarling and snapping. they're not trying to fix it—there's nothing to be fixed. this is you, all of you, and ill wait. because one day, one day you'll take the treat. go on, draw my blood. spit and curse and rage. you're safe with me. one day, you'll feel safe with me.

A aby som to zakotvila v texte...

(Krv prvorodených, kapitola 15, strana 208)

Niečo mi hovorí, že to "vždy som tušil" sa aj prejavovalo dávno predtým, než Bohdan zdrhol k armáde. Že ak aj to o posadnutí démonom zaznelo nahlas až toho dňa v Daliborke, náznaky podozrenia viseli v ovzduší ako pach rozkladu po celú dobu. A Bohdan počul nevyslovené, vyrastal s tým, že nielen, že celý ich dom je na cti znížený, ale on sám je čiernou ovcou ešte aj na takom mieste. Že otec v ňom vidí to, čo v kriminálnikoch, ktorým pri dotieravom výsluchu mliaždia prsty, pred hučiacim pohŕdavým davom trhajú kusy tela a lámu kosti. A potom sa toto podozrenie v noc jeho úteku zjavne potvrdilo.

Čo za dieťa Bohdan bol a presné pomery života v katovni poznajú len Jarošovci a možno tamojšia čeľaď.

Stein vie len toľko, že Bohdan neznáša cudzie dotyky, je poctivý pobočník, no nesie si so sebou temnú minulosť a jeho otec, ktorý o svojom synovi verejne vyslovil niečo takéto, sa ho na konci pražského prípadu definitívne zriekol. To považuje za natoľko vážnu vec, aby notárovi oznámil, že aj napriek morovej nákaze ostávajú v Prahe, kým sa Bohdan nevylieči, pretože sú jeho jedinou rodinou (Krv prvorodených, strana 261). Niečo, čo považuje za posvätné (Krv prvorodených, strana 57).

Stein má zopár vlastných zaujímavých skúseností.

(Anjel v podsvetí, kapitola 14, strana 183-4)

Okrem toho, že aj Václav Jaroš sa po smrti manželky odmietal oženiť, až kým nestretol Markétu (Krv prvorodených, strana 221)... Máme tu ďalšieho strohého prísneho otca. Stein tiež z domu odišiel a pridal sa k armáde, akurát menej dramaticky - kvôli žene, ktorá ho nechala pre jeho vlastného brata (Anjel v podsvetí, strana 145) a nie pre neúmyselné zabitie. Odvtedy sa s príbuznými stretol len pár krát. Rodná rodina bola trochu bezútešná (Anjel v podsvetí, strana 144). Tá, ktorú si on sám založil s Magdalénou (a náramne by ma zaujímalo, ako sa zoznámili) je podstatne harmonickejšia. A potom ju trocha rozšíril, keď vyhlásil, že pri pohľade na Bohdana má tak trocha pocit, akoby sa díval na syna (Les prízrakov, strana 186).

Myslím, že sa v ňom trocha vidí. Že mu chce dať to, čo sám tak celkom nemal. Že sa rozhodol byť tým, kto trpezlivo sedí vedľa vrčiaceho hafana z útulku. Chce ho nejako meniť? Záleží mu na istých štandardoch, no snaží sa mať pochopenie a vedľa notára a teraz už seržanta sa aj stal o niečo pružnejšie zmýšľajúcim človekom.

Ale Bohdan má na to trochu iný názor. Cue ťahanice v Kremnici.

i love when characters get angry when they're frightened. shelter dog characters. i love when they bite, not able to tell the difference between a hand that feeds and a hand that strikes. there is no difference. a hand is a hand is a fist. i love characters that are deemed unadoptable. unlovable.

and i love when someone loves them. i love when someone sits with them, patient. they don't flinch at the snarling and snapping. they're not trying to fix it—there's nothing to be fixed. this is you, all of you, and ill wait. because one day, one day you'll take the treat. go on, draw my blood. spit and curse and rage. you're safe with me. one day, you'll feel safe with me.

Matej Barbarič - "Guess what I’m about to get!" Joachim Stein - "On my nerves."

Joachim Stein, rytier zo Striebornej skaly známy aj ako Odyseus z Dótisu aj so svojou puškou tešínkou, ktorá nesmie chýbať. Autor - Martina "Agama" Zrostlíková

Nie si sám, koho zmiatli. Na oficiálnom profile sa vyskytol niekto, kto, súdiac podľa komentárov, zrejme aj došiel k opačnému záveru a totiž, že Matej je naľavo a Joachim uprostred. Tipujem, že na vine je to, ako rázne si Matej vykračuje na čele v prostriedku, čo je štandard skôr u poriadky robiaceho veliteľského kapitána + tá brada. Ten rovnomerný porast vyzerá vojenskejšie, než úhľadne vytvarovaná briadka, ktorá sa ušla Steinovi. Barbarič vpredu istý zmysel dáva, keďže sprevádza nerozkukaných privandrovalcov svojím mestom. Ale pokiaľ je problém odlíšiť, brady by bolo asi lepšie prehodiť a ešte pridať tešínku.

oni z Jaroša spravili twinka??? 😭

Spirit Animal - I

(Pre hrsť dukátov, kapitola 8, strana 104)

Zhoda 100%. Joachim Stein je namosúrený výr.

WILLIAM MOORE DAVIS

Queer headcanony - I

Nádych. Výdych. Nádych. Výdych.

Dobre. Začala by som tým, že je reč o čitateľskej interpretácii, nie o autorskom zámere a textovom základe.

Jaroš dosiaľ preukazoval faktický záujem len o ženy. Voľba dlhých vlasov a absencie fúzov a brady je na danú dobu nezvyčajná (respektíve v Uhorsku by tie dlhé vlasy boli bežnejšie, práve u mladých výrastkov bez zásluh aj hladké oholenie, no on privandroval z Česka a zásluhy už tiež nazbieral). Ale za tým môže byť na tucet rôznych dôvodov a proste nič nenaznačuje, že by mal vyslovene nejaký problém s príslušnosťou k mužskej časti ľudského pokolenia. Dalo by sa hovoriť o probléme s príslušnosťou k ľudskému pokoleniu ako takému, ale to už je menej o rode (hoci do úvahy pripadá non-binary) a zároveň veľmi o tom, ako často ho za démona označujú ostatní ľudia. Je zamýšľaný ako hetero a cis.*

Autor netvrdí, že sa chystá dopísať do budúcich dielov niečo iné. Autor hovorí, že si je vedomý potenciálu, bielych miest na mape a záujmu časti čitateľskej základne o ich zaplnenie takouto víziou. A že podľa neho je tento potenciál, prípadne záujem o víziu, prípadne oboje väčší u seržanta než u notára. Nie, že je veľký sám o sebe.

Ale... Videl by to tam? Celkom??? Vospolok, viac povzbudzovania nepotrebujem. Nastal čas na...

Queer Reading - Bisexual Headcanon

V ktorom sa pozriem na scény, ktoré by sa dali práve takto interpretovať a taktiež scény, ktoré s témou súvisia trochu inak, zamyslím sa nad charakterovými oblúkmi postáv a podelím o nejaké vlastné dojmy.

Začať možno hneď prvou knihou.

Tu trojica špekuluje o jednej z obetí.

(Mŕtvy na Pekelnom vrchu, kapitola 8, strana 94-5)

Barbaričove pripomienky a úkosom vrhané pohľady by celkom nahrávali predstave, že má nejakú priamu skúsenosť. Rozhovor, ktorý viedol s Gašparom Velickým o vrodených odlišnostiach nesúvisiacich s diabolským vplyvom by tej predstave nahrával ešte viac. Že v poslednej kapitole na kapitánovu otázku, či takéto sklony má aj on, odpovedal zamietavo, mohla byť lož. Síce sa to už netýkalo vyšetrovania a trojica predpokladala, že s uzavretím prípadu sa nadobro rozídu, ale aj za týchto okolností sa málokomu chce deliť o súkromné informácie, ktoré by človeku boli obúchavané o hlavu. Dalo by sa to však uchopiť aj inak. A totiž že neklamal (ostatne aj rozprávanie prebieha štýlom, ktorý nenaznačuje, že by niečo skrýval). A že má odvahu rozprávať o tom zhovievavo, pretože jeho sa to fakt netýka. Niet uňho čo odhaliť, nemusí sa báť pritiahnuť pozornosť. Je voči tomu ľahostajný a nemá osobný dôvod na nejakú obrannú odmietavú reakciu, ani hlboko prežívané pochybnosti. Ľudia majú proste rôzne chute, je tam toho. Počas štúdií v Prahe, či neskôr sa mohol stretnúť s kadečím, možno aj u vlastných kamarátov. Preň žiadna vážna vec a upätosť iných je mu na smiech, nuž neskôr príležitostne podpichuje (vtip so zdieľaním izby v Bielom hrade, držanie za plece/gule).

Jaroš sa počas obhliadky Haranzovej mŕtvoly ozval až po notárovi. Súvislosť mu zrejme napadla až po tom, čo Barbarič predniesol svoju teóriu vychádzajúcu zo znalostí spolumešťanov. Ale ak by mu to v rámci Queer Readingu náhodou napadlo skôr... Mohol dvakrát rozmýšľať, či na to upozorňovať a riskovať nepríjemné otázky.

Kapitánove slová o osamelých vyvrheľoch iných ako všetci ostatní sú výživné sami o sebe, či už sa na ne dívame skrz šošovky Queer Readingu, alebo nie. Hej, z domu ušiel Bohdan za takých okolností, že vo výsledku akoby už príbuzných tiež nemal, s tým rozhodnutím žiadnej sa viac nedotknúť, to tak aj malo ostať a zapadnúť veľmi nevedel ani pred neúmyselným zabitím, takže bola iste radosť počúvať podozrenia o zapredávaní všetkých naokolo. A aj celkom ironické, s ohľadom na to, že on sám narukoval k obrancom, nie k dobyvateľom. Na ničom z toho nezáleží. Keď sa raz medzi ľuďmi ujme nejaký strašiak, ťažko im niečo vyhovárať, stávajú sa nezmieriteľnými. Keď sa pripojí vlastná patália, človek sa im už možno ani nediví a pripúšťa, že by na tej podozrievavosti občas niečo mohlo byť.

Máme tu aj výpoveď Gašpara Velického.

(Mŕtvy na Pekelnom vrchu, kapitola 10, strana 126-7)

Problém s Jarošom je, že toto je uňho štandard. Niekedy je to maska, inokedy pravý odraz absencie akéhokoľvek pohnutia. Môže mu byť nepríjemné, keď Gašpar hovorí, že Konrád bol zvrhlejší, pretože "nerobil rozdiel" medzi pohlaviami. Rovnako je možné, že to neberie osobne, keďže Gašpar na to nadviaže "príliš mladými obeťami". Možno je nulová reakcia snahou nedať najavo, že sa záujem o iné než len opačné pohlavie týka aj jeho. Možno sa sústredí na to, že tuná vypočúvaný stále môže byť nejako zapletený do súčasného zločinu a preto neradno poľaviť a nechať sa rozptýliť tým, že kedysi bol zločin spáchaný aj na tuná vypočúvanom. A ani to pre Jaroša nemusí byť náročné, pretože má hrošiu kožu a je zvyknutý na príšernosti. Viac z toho pre Queer Reading nenamútim. Ale môžem pripomenúť, že v Diablovi v zrkadle zaznelo, že "mladým ľuďom ubližuje nerád", lebo potom "máva pocit akoby ho ťažilo svedomie" a hoci neskôr bol opäť bez výrazu, pri výsluchu zajatého Hansa Zieglera sa mračil a všemožne snažil oddialiť zákrok a vystrašiť ho bez použitia nástrojov priamo na tele. Čo je teda dosť rozdiel oproti sklamaným reakciám na to, keď mu Stein zrušil útrpný výsluch Gašpara v Mŕtvom na Pekelnom vrchu a Sabiny s Jarmilou v Lese prízrakov.

Prejdem rovno ku knihe, ktorá je celá práve o tejto tématike.

A to ponúka pár reakcií na vyšetrované udalosti.

(Anjel v podsvetí, kapitola 4, strana 56)

Kým kapitán je pobúrený, seržant je iba prekvapený. On je celkovo utlmený v reakciách, ale dalo by sa s tým pracovať.

(Anjel vpodsvetí, kapitola 7, strana 99)

Len toľko, že zjavne o tom rozmýšľajú trochu inak. Ako som už spomínala, nič, čo by vyložene ukazovalo konkrétnym smerom, ale keď človek chce vykonštruovať alternatívny výklad, dá sa chytiť aj niečoho takého.

A taktiež reakcie na ľudí.

(Anjel v podsvetí, kapitola 5, strana 65)

Je to konzistentné s trnavským dobrodružstvom, kde sa Bohdan rozrozprával vedľa kata vyslúžilého (zároveň zaslúžilého liečiteľa). A zase v kontraste s trutnovským vyšetrovaním, kde bol Bohdan odmeranejší. Holt, Tzorn vykročil nesprávnou nohou, keď sa pýtal, či to skvostné puzdro s nástrojmi dostal Jaroš od otca. Tak či onak, tuná máme príkladnú priateľskú interakciu medzi dvoma kolegami (a priateľstvo je dôležitá vec). Neprekvapuje ma, že Bohdana zaujímalo vypočuť si, ako vyzerá akademická medicína. Navyše Šimon je slniečko. Ale pretože robím Queer Reading, poukázala by som na to, že je to prvý raz, čo ho Stein vidí usmievať sa. Na rovesníka. Celkom pekného rovesníka, so súmernou, takmer ušľachtilou tvárou a fešáckeho, ktorého by podľa Steinových slov "ženy zrejme považovali za príťažlivého nebyť poškvrny vrhanej jeho obživou". Neskôr sa mimochodom dozvieme, že sa venuje aj výrobe balzamovacích látok. Neprekvapila by ma ani profi pitevňa v chladnej pivnici. Na spoločné trávenie času v týchto a iných priestoroch majú celú jar a leto. Nie zlý materiál na shipping.

Tento úryvok je najlepší zo všetkých.

(Anjel v podsvetí, kapitola 12, strana 167)

Tak obetuješ, hej? Obávam sa, človeče, že ti to nikto nežerie. :D Dobre, je to o tom, že pri tom niekoľkoročnom odopieraní si by sa chcel aspoň pozrieť, keď už si zakázal priamu účasť. Plus adrenalín. V rámci Queer Readingu by som sa však pozastavila nad tým, že ide o predstavenie a orgie, na ktorých má dochádzať aj k už spomínanej sodomii. Stredobodom má byť mladý krásavec. Bohdana by hypoteticky mohlo lákať aj práve to. Prostitútku obšťastňujúcu zákazníka možno zazrieť kde kade, ale styk medzi ľuďmi rovnakého pohlavia nie. Nenápadne pokukovať po príťažlivých mužoch a ženách je jedna vec, môcť sa prizerať aktu, ktorý chodí po rozume ako hliadky po hradbách, no je tak veľmi protizákonný, je čosi celkom iné. Príležitosť, akú je škoda premárniť.

Tento je pre zmenu skôr pochybný, hneď poviem prečo...

(Anjel v podsvetí, kapitola 23, strana 303)

Ja naskutku neviem, čo s tou pasážou vlastne robiť. Na jednej strane je to ukážkové "nefungujem ako väčšina ľudí", pretože tento alexythimický jedinec sa potrebuje zamyslieť, aby podľa fyziologickej zmeny určil, čo vlastne prežíva. Na strane druhej... Nie som si istá, čo z toho vyvodiť. Vylučovacou metódou získané vysvetlenie Jarošovi pripadá pozoruhodné. V kontexte sledovačky, ktorá práve nabrala obrátky, lebo neznámy v kapucni vylákal potenciálnu obeť do nočných uličiek. Lovecké vzrušenie ale nie je žiadnou novinkou. Notár mu badal šelmovský lesk v očiach už pri sliedení za Haffnerom v Ohnivom znamení a aj pri stopovaní Podzemného paláca v Diablovi v zrkadle Jaroš prejavil dosť slušné zanietenie. Dávalo by mi väčší zmysel, že to preň bude zvyčajná vec. Takže aké iné vzrušenie by mu mohlo pripadať pozoruhodné? Ponúka sa, že ho zaskočilo, že by ho mohol zlatovlasý parobok vylákaný do noci priťahovať. Ale mal naň výhľad už hodnú chvíľu a práve sa chystal odchytiť si ho k výsluchu ohľadom Merlianovho dvorca pekne medzi štyrmi očami, čo mu chlapík v kapucni prekazil. Prečo by sa reakcia dostavila až po nástupe kapucniaka a tejto zmene večerného programu? Prečo nie skôr? Skoro rozmýšľam, či sa ten odstavec v texte nezatúlal a nemal byť pôvodne umiestnený ešte pred jeho zjavením. Lenže povzbudivý nie je ani fakt, že rozprávanie sa nieslo vo zvyčajnom sardonickom duchu, bez nejakého náznaku nadchnutia sledovaným objektom. Ďuro, čo mal byť ten podnet vedúci k zriedkavému zvýšeniu tepu???

K tomu jedno porovnanie naprieč niekoľkými časťami série.

(Ohnivé znamenie, kapitola 10, strana 105)

Zvyšok si obzrel bez rozpakov, ale tejto partii sa vyhýba. V podstate mám jeden vlastný nápad prečo, ale knihy zrejme majú iný.

(Lovec čertov, kapitola 7, strana 87)

Zjavne je jeden z tých, na ktorých má tento konkrétny výhľad výrazný vplyv. Niekto uprednostňuje celé balenie pred samotným pohlavným ústrojenstvom, niekomu naopak pripadá obzvlášť zaujímavé práve ono. No a on asi bude v druhej skupine.

(Krv prvorodených, kapitola 11, strana 147)

Ten studený pohľad naznačuje, že tento výhľad s ním nerobí vôbec nič, nijak neohrozuje profesionalitu.

Ale pre úplnosť musím povedať, že u ľudí jestvuje aj nerovnaký vkus - na jednom pohlaví sa páčia jedny veci, na druhom iné. Nehovoriac o miere príťažlivosti, ktorá nemusí byť rovnako intenzívna pri všetkých skupinách populácie. A potom je tu ešte jav známy ako bi-cyklovanie spočívajúci v tom, že pre niektorých je príťažlivosť kolísavá - niekoľko dní/týždňov/mesiacov viac priťahujú ženy, potom pre zmenu muži (doplňte ďalšie osobnosti podľa ľubovôle), potom trebars približne rovnako a aby toho nebolo málo, tak môže prísť aj fáza temer nulovej príťažlivosti voči komukoľvek. A s ohľadom na dobové postoje voči mužskej a ženskej nahote v kontexte trestného postupu + tri roky medzi chlapmi v armáde, jedno mohlo byť takpovdiac okukané, kým druhé nevídaný vzácny zjav. Takže nemusí nutne ísť o absolútne vyvrátenie Queer Readingu. Inak za zmienku stojí, ako často v prvých knihách pri tortúre cielil práve na túto časť tela. Autor potom ubral na podrobnostiach, takže nevieme, čo robil pri neskorších výsluchoch, ale tri zo štyroch konkrétnych zásahov boli tieto (štvrtý bol lakeť).

Za pokus o analýzu/revíziu stojí i Kremnický prípad.

Rada by som pre účely Queer Readingu navrhla, že Pávie oko, s ktorým mu to všelijako iskrilo, sa mu zapáčilo, ešte keď nevedel, že je to Eva.

(Pre hrsť dukátov, kapitola 17, strana 216)

Toto je vyložene poetický popis a obdivne znejú aj tie nasledujúce pasáže. Nie je slepý voči osobnostným kvalitám, ale s tou jeho záľubou v anatómii a fyzickej aktivite si viem predstaviť, že obratnosť a vrcholové výkony mu tiež pozoruhodne zrýchľujú tep. Navyše je blázon do výziev a to, ako ho Eva povodila po kremnických uličkách, naň urobilo dojem.

V tej istej kapitole je však aj asi najsilnejší argument proti Queer Readingu.

(Pre hrsť dukátov, kapitola 17, strana 215)

Rok a sedem mesiacov mínus tých niekoľko týždňov, čo potreboval na zotavenie z operácie, tak či tak dosť času na to, aby pri dobiehaní zameškaného a zabúdaní na kapitánovu dcéru vyskúšal aj niečo iné, ak by o to mal záujem. Iste, takýchto príležitostí muselo byť výrazne pomenej a on by navyše pri mužoch mohol byť vyberavejší než pri ženách. Ale takéto okecávanie je ešte tenší ľad než všetko doterajšie. A vlastne je to argument aj proti prípadnému neskoršiemu pridávaniu takýchto dobrodružstiev. Šikovný spisovateľ zvládne kadečo, záleží ako sa to podá, ako to zapadne do zvyšku knihy... Nie je to vyložene nerealizovateľné. Ale je tu riziko, že to bude pôsobiť umelo, že by to prišlo príliš neskoro na to, aby sa to javilo ako prirodzená súčasť charakteru. Nie že by to o sebe ľudia niekedy nezisťovali až neskôr, hlavne keď žijú v prostredí, ktoré takéto javy potláča. Ale on bol práve na výprave za sebapoznávaním, odhadzujúc staré zábrany a záväzky, usporadúvajúc si myšlienky. Na konci Pre hrsť dukátov Steinovi hovorí, že sa stal sebou a ničím iným. Najideálnejšia príležitosť na odhalenie niečoho takého ako pestrejšia orientácia bola práve v tejto knihe a on práveže spomína opak, takže to podkopáva hypotetické budúce príležitosti.

POKRAČOVANIE V ĎALŠOM PRÍSPEVKU